Párnický rybár

Hrúzy
HRÚZY - druh Gobioninae

Hrúzy čeľade (Kaprovité) Cyprinidae, sa vyskytujú takmer v celej Európe (mimo najteplejších a
najchladnejších oblastí) V SR žije vo všetkých čistejších vodách, bohatších na kyslík s výnimkou
horských potokov a bahnitých stojatých vôd. Znášajú aj mierne znečistenie, avšak musí byť
dodržaný minimálny limit obsahu kyslíka vo vode. Vytvára niekoľko geografických foriem. V
našich vodách patrí k najrozšírenejším a najpočetnejším druhom. Vyskytuje sa vo všetkých
biotopoch a to v ako v pásmach potokov a riek, tak aj v rybníkoch, kanáloch a ďalších typoch
vodných nádrží.
K všeobecnému popisu by sa dalo uviesť, že sa jedná o rybky, ktoré dorastú obvykle do 12-15 cm,
žijú v húfoch na dne, ktoré majú valcovité vretenovité telo s pretiahnutou chvostovou časťou,
hranatú hlavu na ktorej sú spodné vysúvateľné ústa s jedným párom fúzov, podľa ktorých je možné
rozpoznať niektoré druhy. Všetky druhy sa vytierajú v mesiaci máj – jún, a to na štrkovitý, alebo
pieskový podklad Samice sa vytierajú v 3–4 dávkach, s odstupom 7 – 10 dní, pri teplote vody 12–
18°C. Vývoj ikier trvá cca 90-100 denných stupňov. Samce majú v čase trenia jemnú vyrážku.
Sú všežravé, ale preferujú rôzne druhy vodného hmyzu a iné drobné vodné živočichy ( larvy
potočníkov, pakomárov, muchničiek...), konzumujú obmezene aj rastlinnú potravu. Plôdik sa živí
zooplanktónom a detritom.
Jedná sa ro ryby, ktoré sa dožívajú do 8 rokov, dospievajú väčšinou v druhom roku života.
V Európe žije päť druhov rodu Gobio
– Hrúz škvrnitý – Gobio gobio
– Hrúz beloplutvý – Gobbio albipinantus (Romanogobio albipinnatus)
– Hrúz Kesslerov (Gobio Kessleri)
– Hrúz fúzatý (Gobio uranoscopus)
– Hrúz fúzatý Fričov(Gobio uranoscopus Frici)
Hrúz škvrnitý (Gobio gobio) pôvodný názov aj Hrúz obyčajný
Oproti ostatným druhom hrúzov má telo pomerne vysoké a z bokov sploštené, tvar brucha je rovný.
 
Hrdlo je holé, niekedy v strede pokryté šupinami. Na hlave majú v kútikoch úst dva fúzy,
dosahujúce k prednému okraju oka., ktoré býva žltphnedej farby. Hrdlo je často hladké, bez šupín.
Chrbát je sfarbený hnedo až hnedozelene, boky sú svetlejšie a majú 6–12 veľkých tmavých škvŕn,
umiestnených za sebou v pozdĺžnej línii, ktoré zasahujú aj pod bočnú čiaru na rozdiel od hrúza
bieloplutvého a fúzatého. Brucho je svetlé, niekedy žltkasté. Chrbtové, prsné a chvostová plutva sú
šedožlté a majú priečne pruhy, zložené z malých čiernych škvŕn, uložených v radoch a tieto sú
rovnobežné s vykrojením chvosta. V chvostovej plutve tvoria tieto škvrny obyčajne tri, niekedy aj
viacej pruhov.
 
Žije v malých skupinách pri dne v potokoch a riekach s miernym prúdom, na štrkovom a
piesočnatom dne. Niekedy sa vyskytuje aj v stojatých vodách s piesočnatým dnom. Vyhýba sa však
vodám so zabahneným dnom.

Hrúz bieloplutvý (Gobbio albipinantus) (Romanogobio albipinnatus) žije častejšie v dolných
tokoch nížinných riek v pokojnejšej vode pri brehu. Nevyhýba sa ani bahnitým častiam rieky.
Najmä jeho mlaď sa hojne vyskytuje v bahnitých zarastených jazierkach zaplavovaného územia
riek podunajskej a potiskej nížiny. Väčšinou je menší ako ostatné hrúzy – dorastá do 11 cm. Živí sa
ako ostatné druhy hrúzov.
 
                                                                                                                                                                 © Jelger Herder
 
                                                                                                                                                                    © Jelger Herder
Tento druh má úplne holé hrdlo a z bokov sploštené steblo chvostovej plutvy. Škvrny na bokoch a
v zadnej časti má pozdĺžne pretiahnuté.
 
Ako už z názvu je zrejmé, odlišovacím znakom sú hlavne nejsvetlejšie plutvy, ktoré sú takmer bez
škvŕn. Len na chrbtovej býva viditeľných niekolko škvrniek a na chvostovej plutve škvrny tvoria
jediný tmavý pruh kopírujúcí jej zadný okraj, tento pruh je rovnobežný s jej vykrojením. Bočnú
čiaru lemujú zdvojené škvrny.

Hrúz Kesslerov (Gobio Kessleri Dybovski) je kriticky ohrozený druh. Výrazný pokles jeho
výskytu a dokonca vymiznutie z niektorých tokov je prejavom vysokého stupňa ohrozenia tohoto
druhu v našich vodách. Hrúz Kesslerov žije v podhorských úsekoch tokov, vyskytuje sa v prúdoch,
ale na menej exponovaných miestach ako hrúz fúzatý. Má pomerne dlhé fúzy ktoré dorastajú k
zadnému okraju oka.
 
Dorastá do 10-12 cm. Oproti hrúzovi fúzatému nemá hrdlo pokryté šupinami. Telo sa líši od
ostatných druhov svetlejšou farbou až striebristo lesklou na bokoch s radom asi 10 tmavých škvŕn.
Na párnych plutvách je nejasný, tmavý pruh. Na chrbtovej a chvostovej plutve má jeden až tri rady
tmavých pásikov. Živí sa ako ostatné druhy hrúzov, drobnými bezstavovcami. Zistili ho v Dunaji,
Váhu, Hrone, Ipli a v povodí Rimavy, Tisy, Bodrogu a ešte v niektorých oblastiach na východe
Slovenska.
 

Hrúz fúzatý (Gobio uranoscopus ) sa vyskytuje v povodí Dunaja, kde obýva prúdivejšie úseky
podhorských riek - Orava, Váh, na východnom Slovensku bol výskyt zaznamenaný v Laborci,
Topli a Ondave.
Má dlhé telo s úzkou hlavou, oči žltohnedej farby blízko seba smerujúce smerom hore,
valcovitejšie telo ako ostatné hrúzy.
 
Jeho charakteristickými znakmi sú šupinami pokryté hrdlo a dva pomerne dlhé fúzy v kútikoch úst,
tieto sú podstatne mäsitejšie a dlhšie ako u ostatných druhov hrúzov, a tieto siahajú až po zadný
okraj prednej škrelovej kosti. Chrbát je väčšinou hnedozelený, bledšie boky s tmavými škvrnami,
škvrny v zadnej časti tela splývajú do dvoch pozdĺžnych pásov, svetlosivé brucho, špinavobiele
plutvy. Na chrbtovej a chvostovej plutve sú dva rady drobných tmavých škvŕn.
 
Je to pôvodný dunajský endemit. Jeho priemerná dĺžka je 12 - 14 cm, najvyššia doložená dĺžka je
16 cm. Spravidla žije pri dne v strede silného prúdu a pre svoje ochranné sfarbenie ho možno zhora
ťažko spozorovať. Živí sa larvami vodného hmyzu. O jeho rozmnožovaní vieme málo, zrejme sa
však nebude líšiť od ostatných hrúzov. Neres prebieha pravdepodobne podobne, ako u hrúza
škvrnitého v mesiacoch máj-jún etapovite, priemer ikier je cca 1 mm, inkubácia cca 100 denných
stupňov. Jeho početnosť je nízka. Je to vzácny a kriticky ohrozený druh. Podrobné údaje o biológii
hrúza fúzatého z našich vôd chýbajú, pretože sa jedná a málo preskúmany druh. Je celoročne
hájený.
 
Má poddruh - Hrúz fúzatý fričov (Gobio uranoscopus frici), ktorý je mimoriadne vzácny a
nepreskúmaný, celoročne hájený. Mal by sa vyskytovať v lipňových pásmach. Foto a informácie sa
nepodarilo zabezpečiť.
V posledných rokoch, najmä vďaka genetickým analýzam, došlo k prekvapujúcim objavom u
viacerých druhov našich drobnejších rýb.Okrem skupiny pĺžovitých, čo je spomenuté pri článku o
pĺžoch, sú to práve hrúzy, ktorých taxonómia a systematika prechádza značnými zmenami.
Jednou zo zásadných zmien bolo zistenie, že rozdiely medzi hrúzom škvrnitým a ostatnými našimi
hrúzmi presahujú rámec jedného rodu, takže sa pôvodný rod Gobio, kam patia všetky hrúzy,
rozštiepil na rody Gobio a Romanogobio. Je pravdepodobné, že v budúcnosti bude celý druh
premenovaný, aj keď zatiaľ sú ponechávané pôvodné názvy. Preto je u hrúza bieloplutvého už
uvedený aj druhý latinský názov.
Aj z tohto je zrejmé, že sprievodným druhom nie je venovaná dostatočná pozornosť a to ako laickej,
tak ani odbornej verejnosti, pričom je možné, že niektoré druhy sú už nenávratne stratené.
Aj keď hrúzy taktiež nemajú teoreticky žiadny hospodársky význam, majú nezastupiteľné
miesto v ichtyofaune našej krajiny a je potrebné uvažovať aj o prípadnom zachovaní ich genofondu
prípadným čiastkovým odlovom a následným chovom a vysádzaním do prirodzených biotopov.

Ing. J. Kazimír
Zdroj : internet
Otto Pospíšil: Atlas našich rýb
Jiří Čihař: Naše ryby
 

Komentáre

20.04.2015
• anonym  |  20.04.2015 22:24:54  |  IP: 85.237.---.---

17.02.2013
• anonym  |  17.02.2013 17:10:46  |  IP: 178.40.---.---
Nový príspevok
nick  
text
 
 
508+8tri  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist