OdporúčameZaložiť web alebo e-shop
 

Párnický rybár

Kapor pontokaspický

CYPRINUS CARPIO-

 KAPOR PONTOKASPICKÝ

                                                      

Classis: Pisces                                                

Ordo: Cypriniformes

Familia: Cyprinidae

Ordo: Cyprinus

Species: Carpio

Slovenské meno: Kapor pontokaspický

Ľudové meno: Kapor obyčajný                                                           

Geografické rozšírenie:

     Kapor pontokaspickýje vyšľachtený z pôvodnej divo žijúcej formy- kapra sazana.  Za jeho pôvodnú domovinu sa pokladá oblasť Číny, Vietnamu, Čierneho, Kaspického a Azovského mora. Ako najdôležitejšia ryba bol v 13-15. storočí rozšírený do celej Európy. Dnes je rozšírený po celom svete. 

Rozšírenie na Slovensku:

Obýva mimopstruhové toky, hlavne dolné úseky riek a stojatých vôd pásma pleskáča.

Morfológia + opis:

     Kapor má v pomere k svojmu telu kratšiu hlavu, vpredu tupo zaoblenú, s mäsitou vysúvateľnou papuľou, slúžiaceho ako rypec, ktorým dokáže vybrať vhodné sústo aj z hlbších partií bahnitého dna. Z kútiku papule mu vyrastá po jednom dlhšom pohyblivom fúziku a z okraja hornej časti papule druhý pár kratších fúzov. Hneď za nimi je pár nozdier a nad nimi približne v rovnakej vzdialenosti sú osadené oči (zlatistá farba). Prechod hlavy ku značne z bokov sploštenému telu je u kapra charakteristický podobne ako u pleskáča vysokého typickým hrbom. Prsné plutvy kapra vyrastajú hneď za hlavou, brušné v prednej polovici tela. Chrbtová plutva sa tiahne približne až jednou tretinou celkovej dĺžky kapra. Krátka análna plutva sa končí približne na rovnakej úrovni tela ako plutva chrbtová. Mohutná chvostová plutva je hlbšie vykrojená. Telo je dokonale stavané do prúdu, aj do hlbín.

     Sfarbenie kapra je dosť variabilné vo vzťahu k prostrediu, v ktorom sa vyskytuje. Chrbát je tmavý, často býva tmavozelený, sivastý, tmavohnedý a niekedy až takmer čierny. S postupným prechodom na boky je sfarbenie stále svetlejšie a to so zlatistým nádychom. Brucho býva zvyčajne biele, bledožlté a niekedy až oranžové. Plutvy kapra sú obvykle tmavohnedé. Pri červenkastom sfarbení plutiev je výnimkou len plutva chrbtová, ktorá je takmer vždy tmavohnedá.

      Ošupenie kapra je pre každú formu zvlášť charakteristické. Šupinaté kapry- sú po celom tele pokryté škridlicovito usporiadanými okrúhlymi takzvanými cykloidnými šupinami. Riadkované kapry- majú šupiny oválneho tvaru usporiadané v súvislom rade, tiahnucom sa od hlavy, lemujúc bočnú čiaru, až po chvostovú plutvu. Nezriedka sa šupiny nachádzajú v menšom množstve pri chrbtovej plutve, prípadne sú i v menších zhlukoch pri ostatných plutvách. Zrkadlové kapry- majú šupiny prevažne pozdĺž chrbtovej plutvy, a to od okraja hlavy až po chvostovú plutvu, kde sa môže nachádzať ich väčšie zoskupenie. Podobne ako pri predchádzajúcej forme kapra môže mať i zrkadlový kapor šupiny v menších zhlukoch pri statných plutvách, avšak väčšiu časť tela majú holú. Hladké kapry (lysce)- sú takmer alebo úplne bez šupín. 

Biotop:

     Počas vegetatívneho obdobia sa kapor nachádza na celej vodnej ploche. V tomto čase sa rovnako dobre cíti pri brehu, ako aj vo väčšej vzdialenosti od neho. V každom prípade mu viac vyhovujú miesta s hĺbkou do 2 až 4 metrov, kde je predpoklad, že sa voda viac prehreje. V hojnom počte sa nachádza aj na rozsiahli plytčinách alebo na zaplavených ostrovčekoch, kde sa rád vyhrieva.  Za zamračených a chladnejších letných dní sa kapry pohybujú prevažne v spleti vodného rastlinstva, pomedzi zvalené stromy alebo vyhľadávajú iné vhodné úkryty. Mimo vegetatívneho obdobia, to je s príchodom prvých novembrových prízemných mrazíkov sa v húfoch sťahujú ďalej od brehu do hlbších miest, kde v tomto období už len sporadicky zbierajú potravu.

Potrava:

     Kapor je všežravý. Žerie to, čo voda momentálne poskytuje v nadbytku. K dispozícii ma na jar rastlinný a živočíšny planktón. S blížiacim sa letom, budí jeho záujem väčšie živočíchy na dne vody, tak isto aj larvy hmyzu a červy. V tomto období žerie aj vodné rastliny, kamene a potopené dreviny osídlené mnohými drobnými živočíchmi. Pri nedostatku potravy sa kapor nevyhýba ani zvyškom rastlín. Jeho žravosť sa riadi predovšetkým podľa teploty vody. Pri teplote 24oC dosahuje maximum.

     V súvislosti s prijímaní potravy z dna sa kapor vyznačuje dvoma spôsobmi. Na jednej strane prerýpava bezcieľne bahno na dne a po dávkach ho vysáva. Pri tom odfiltruvavá v ňom vyskytujúce sa živočíchy, tvoriaci jeho potravu. Toto chovanie je známe ako „rytie“. Na druhej strane môže kapor svojim čuchom lokalizovať svoju potravu na väčšiu vzdialenosť. Potom sa na ňu zamieri a plavé k nej, v tlame vytvorí podtlak, otvorí ju a nasáva potravu spolu s dovnútra prúdiacou vodou. Svojimi chuťovými výrastkami skúma, či sa hodí potrava ku konzumácii. Ak je posudzovaná pozitívne, rozdrví pažerákovými zubami potravu (vzorec pažerákových zubov: 1.1.3-3.1.1), ktorá potom postupuje do čreva.

Správanie:

     Kapor má zaužívaný denný rytmus, ktorý dôsledne dodržiava. Po „nočnom odpočinku“, trvajúcom 2 až 3 hodiny, počas ktorých sa kapor stiahne do hlbších, pokojnejších miest, „zobudia“ ho denné zore. Potom sa húf kaprov pomaly vydáva na celodennú púť za potravou. S postupným otepľovaním vody, keď sa zlepšuje aj tvorba kyslíka v dôsledku asimilácie rastlín, rastie aj chuť kapra prijímať potravu.

     Húf kaprov postupne napreduje do plytčín a usilovne zbiera potravu, prekonávajúc tak aj niekoľko stometrové vzdialenosti, sledujúc v tej istej vzdialenosti aj pobrežné partie. Svoju púť kapry prerušia iba ak sa stretnú s netypickými podmienkami ako napríklad navnadeným miesto, kde sa zdržia dlhšie, často dovtedy kým nevyzbierajú aj všetky omrvinky. Po dostatočne výdatnej raňajšej paste celý húf vyhľadáva hlbšie partie kde odpočíva. V neskorých popoludňajších hodinách, keď sa u kaprov opäť začne výraznejšie ohlasovať hlad, pastva sa podobným spôsobom a na podobným miestach opakuje. Keď sa celkom zotmi, odoberú sa na nočný odpočinok. Kapor je aj v noci v strehu,  vie sa dobre orientovať aj i v tme a vhodné sústo vo svojej tesnej blízkosti neodmietne tak ako cez deň, keď odpočíva. Denný rytmus môžu ovplyvniť napríklad aj poveternostné podmienky, ročné obdobie, stúpajúca alebo klesajúca voda.   

Rozmnožovanie:

     V našich klimatických podmienkach samce pohlavne dospievajú v druhom až štvrtom roku života (v neresení majú neresovú vyrážku), samice minimálne o rok neskôr (zväčšené brucho). K hromadnému neresu dochádza pri teplote vody 18-20oC, to je približne od druhej polovice mája do konca júna, v chladnejších vodách až v júli, predovšetkým v plytkých pobrežných líniách, najčastejšie na čerstvo zaliate vodné rastlinstvo alebo v šachore. Neres je spravidla porciový, to je ikernačka postupne kladie ikry na vhodný podklad približne v troch dávkach, v závislosti od veľkosti až do 1,5 milióna ikier.

     Za 3 až 5 dní sa z ikier vyliahne drobný plôdik opatrený žĺtkovým váčkom. Plôdik ho strávi podľa teploty vody za 3 až 6 dní a pre budúceho kapríka nastáva každodenný boj o prežitie.

     Najlepšie podmienky na rozmnožovanie kaprov sú skoré rána pri pokojnej hladine, pričom sa správajú veľmi hlučne až búrlivo a nezriedka sa vyhadzujú nad hladinu.

Ochrana:

     Kapor je v Slovenskej republike chránený od 16.marca do 31.mája.

Poznámky:

     Registrovaný rekordný úlovok kapra v Slovenskej republike bol v roku 1958 v revíry Dunaj, pričom jeho hmotnosť bola 31,0kg a dĺžka 108cm.

zdroj: internet

autor: Vatehová Zuzana 

Literatúra:

      Praktický rybolov- Kapor/Sumec, Ing. Tibor Dobiaš, Zvončeky, Bratislava, 1995

      Atlas našich rýb, Otto Pospíšil, OTTOVO nakladatelství, Praha, 2000

      Jak se loví kapr, Agentura FOX- Fisch &Fang, Nové Mesto nad Metuji, 1997

      http://zooex.baikal.ru/