Párnický rybár

Kormorán veľký
 
 
 
 ? Otázniky okolo ochrany kormorána veľkého ?
 
  Predačný tlak migrujúcich populácií kormorána veľkého na rybie populácie na našom území vyvoláva stále búrlivejšiu polemiku v odborných kruhoch.
  Na Slovensku hniezdi ročne iba približne 250 párov kormorána veľkého (Phalacrocorax carbo) (DANKO et al. 2002). K zvýšenej koncentrácii vačšieho počtu kormoránov v kŕdľoch dochádza hlavne v období jesene a zimy, kedy na naše územie prilieta populácia kormorána zo severských krajín. V roku 2005 počas zimného sčítania kormoránov bolo na nocoviskách zistených 7 521 až 8 436 jedincov
(KRAJČ & RIDZOŇ 2005).
  Kormorán denne skonzumuje približne 0,5 kg rýb. Je preto nespochybniteľné, že kormorán spôsobuje určité škody na rybách, hlavne v rybochovných zariadeniach. Najväčší výskyt zimujúcej populácie kormorána na tečúcich vodách je v oblastiach, kde sú upravené časti rieky s rovnakou výškou hladiny a nedostatkom úkrytov pre ryby. V takýchto oblastiach je úspešnosť lovu rýb kormoránom 60 %. V oblastiach, kde majú ryby prirodzený tvar riečneho koryta s dostatočným množstvom úkrytov sa úspešnosť lovu znižuje. Začiatkom novembra 2004 sa v Žiline konala konferencia Kormorán veľký a rybárstvo na Slovensku pod záštitou MŽP SR, ktorej cieľom bolo prediskutovať uvedenú problematiku na širšom fóre. Výsledkom konferencie boli závery, na ktorých sa zhodli všetci prítomní: vytvoriť interdisciplinárnu pracovnú skupinu zo zástupcov štátnej správy, Slovenského vodohospodárskeho podniku, Slovenského rybárskeho zväzu, Slovenského poľovníckeho zväzu, Štátnej ochrany prírody SR, vedecko-výskumných inštitúcií a mimovládnych organizácií na riešenie otázok manažmentu populácie kormorána veľkého na Slovensku, zaviesť dlhodobý celoplošný monitoring populácií kormorána veľkého a rýb vyskytujúcich sa na území Slovenska, zapojiť Slovensko do všetkých medzinárodných projektov týkajúcich sa kormorána veľkého (napr. INTERCAFE), iniciovať riešenie problémov revitalizácie vodných ekosystémov Slovenska a navrhnúť konkrétne projekty.
 
Plašenie
  Problematiku škôd spôsobovaných kormoránom je vhodné z hľadiska ŠOP SR riešiť viacerými spôsobmi, pričom jedným z najdostupnejších je plašenie. Kormorány sa na svoje nocoviská vracajú často až po západe slnka, preto je plašenie v priebehu dňa síce účinné, ale je potrebné v ňom pokračovať aj po západe slnka. Plašenie je potrebné realizovať pravidelne a permanentne, aby bolo čo najefektívnejšie. Typy plašenia je potrebné striedať, aby nedošlo k návyku na jeden typ, čím by sa znížila jeho účinnosť. Plašenie je potrebné realizovať koordinovanie. Iba takto je možné dosiahnuť, aby kormorány boli trvalo vytlačené z požadovaných lokalít. Skúsenosti s takýmto typom akcie už ŠOP SR má. Na odplašovanie kormoránov je možné využiť aj sokoliarsky upotrebiteľné druhy dravcov, v spolupráci s členmi Slovenského klubu sokoliarov. V minulosti boli sokoliarsky upotrebiteľné dravce využívané aj na lov kormoránov a bocianovitých vtákov, preto je možné túto ich vlastnosť využiť aj v súčasnosti pri ich odplašovaní ako biologickú ochranu vodných plôch. Pri vyrušovaní a plašení je však umelo zvýšený energetický výdaj kormoránov z dôvodu častejších nútených preletov, čo proporcionálne zvyšuje ich potravné nároky. V prípade plašenia je potrebné dodržiavať určité pravidlá.
 
Iné riešenia
  Ďalšou možnosťou je v prípade chovných revírov s malou výmerou zabezpečiť vodnú plochu proti prilietaniu rybožravých vtákov sieťami, prípadne inými dostupnými spôsobmi (napr. natiahnuť špagát vo vzdialenosti 1 – 6 m od seba ponad vodnú hladinu a viditeľne ich označiť stužkami, prípadne lesklými predmetmi). Ďalším možným riešením je vybudovať v rybochovných zariadeniach dostatok umelých úkrytových miest pre ryby. Takáto investícia môže byť síce finančne náročná, ale z dlhodobejšieho hľadiska je návratná.
 
Prevencia
  Najvhodnejším riešením do budúcnosti je však prevencia. Správca, resp. užívateľ rybárskeho revíru, v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom, v rámci protipovodňovej ochrany a prebiehajúcich úprav tokov, by mal realizovať úpravy tokov tak, aby tok poskytovaldostatok vhodných úkrytových miest pre ryby i v čase zimy a nízkych prietokov. Prípadne je možné na dno korýt umiestniť úkryty pre ryby z inertného (prostrediu neškodiaceho) materiálu. Tzn. neplanírovať dná tokov, výsledkom čoho je niekedy len niekoľko centimetrový vodný stĺpec v celej šírke koryta. Oveľa vhodnejší je miskovitý profil so systémom hlbočín a zátok. Prirodzená tendencia riek meandrovať, zdravý a stabilný brehový porast s autochtónnymi druhmi drevín je riešením pre oba problémy. Ďalším problémom je vypúšťanie teplých spodných vôd z veľkých vodných nádrží v zimnom období, ktoré spôsobujú rozmrznutie vodnej hladiny pod priehradným múrom, a tým aj prístup kormoránov k zimujúcim populáciám rýb, ktoré sú inak pod ľadom chránené.
 
Monitoring
  V budúcnosti je potrebné v spolupráci so Slovenským rybárskym zväzom a mimovládnymi organizáciami ochrany prírody (Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku) monitorovať výskyt kormoránov na vodných plochách (či už tečúcich alebo stojatých) a ich vplyv na ryby a rybné hospodárstvo. Podľa podkladov, ktoré sú k dispozícii, nie je možné jednoznačne určiť mieru vplyvu kormorána na početnosť rybích populácií.
  V súčasnosti nemáme kvalifikované údaje o výskyte a počtoch rýb a škodách spôsobených kormoránom, preto navrhujeme po dohode so správcamia užívateľmi rybárskych revírov, v spolupráci s vedeckými inštitúciami, na najkritickejších lokalitách realizovať výskum vplyvu kormorána na populácie rýb.
 
Súčasnosť
  Slovenský rybársky zväz sa touto nelichotivou situáciou neustále zaoberá, čoho dôkazom je Výnimka na odstrel, rušenie a plašenie kormorána veľkého
  Na základe rozhodnutí Ministerstva životného prostredia SR č. 3870/2009-2.1/jam zo dňa 26.5. 2009 a Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 2192/2009-730/1025 zo dňa 1.6. 2009 je od 1.10.2009 povolený odstrel, rušenie a odplašovanie kormorána
 
 
 
 
Kormorán veľký dorastá do dĺžky 94 cm, váži asi 1,9 kg, rozpätie krídel môže byť 124 cm. Je zákonom chránený, jeho spoločenská hodnota predstavuje 10-tisíc korún.
 
veľkého ( phalacrocorax carbo ) na všetkých lovných rybárskych revíroch SRZ s výnimkou revírov zaradených do 5 stupňa ochrany prírody a chránených vtáčích území. Výnimka má platnosť do 31.3. 2010, následne každoročne v období 1.10. – 31.3. až do roku 2014. Počet ulovených kormoránov nie je limitovaný. Pri realizácii výnimky však SRZ ako žiadateľ výnimky musí dodržiavať nasledujúce podmienky:
  1. Minimálne deň pred plánovaným odstrelom alebo odplašovaním oznámiť lokalitu a časový harmonogram na miestny príslušný organizačný útvar Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP). Metóda plašenia bude vopred dohodnutá s príslušným organizačným útvarom ŠOP.
  2. Žiadateľ každoročne v termíne do 15.5. predloží na ŠOP SR správu o uplatňovaní výnimky za predchádzajúce obdobie, ktorá bude obsahovať informáciu o realizovaných aktivitách – odstrele a odplašovaní.
  V súvislosti s podmienkou č. 2 je potrebné viesť podrobnú dokumentáciu o každom zrealizovanom odstrele či plašení kormoránov, tieto aktivity dopredu nahlasovať útvarom ŠOP SR. V prípade ulovenia jedincov kormorána podávať informácie o počte dohľadaných aj nedohľadaných jedincoch, kvôli spätnej kontrole zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Nedodržanie uvedených podmienok môže byť sankcionované! Za ZO SRZ je potrebné ustanoviť koordinátora, ktorý bude komunikovať s poľovným združením, ktoré na danej lokalite bude realizovať výnimku na odstrel a plašenie kormoránov a zároveň s orgánmi ŠOP a Rady SRZ.
  Výsledky odplašovania a lovu kormoránov je potrebné priebežne zasielať na adresu Sekretariátu Rady SRZ v Žiline, oddelenie tečúcich vôd, kde budú výsledky spracované, najneskôr však do 30. 4. 2010 ( vestník jún 2009 ).
 
  Odstrel kormorána veľkého je povolené vykonávať aj po prijatí nového Zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z. z., kde tento zákon rieši mimoriadne spôsoby lovu ( § 56, ods. 5 a 6 ), kedy o usmrtení alebo odchyte celoročne chránených živočíchov rozhoduje Ministerstvo životného prostredia SR a zabezpečenie lovu dohodne ten, kto požiadal o výnimku MŽP SR – teda SRZ, s užívateľom príslušného poľovného revíru.
  Veľmi vážne sa touto situáciou zaoberajú rybárske organizácie v našom blízkom okolí napr. MO SRZ Ružomberok, MO SRZ Liptovský Mikuláš
 
 
  
 
 
 
Ako je na tom naša MO SRZ?
 
  Pravdupovediac neviem, na oficiálnej stránke MO SRZ Dolný Kubín som zmienku o tomto probléme nezaregistroval a skutočne by som chcel vedieť, či obdobné akcie ako prebiehajúce vo vyššieuvedených organizáciách, prebiehajú aj u nás. Pretože situácia je viac ako hrozivá. Pri poslednej prechádzke po revíre, sme s. Ing. Kazimírom a p. Jozefom Smoleňom zaregistrovali vyše 80 kusov kormorána len na úseku od Širokej po Medzibrodie
 
 
Aby ryby, ktoré mali plávať v našej krásnej Orave, nedopadli takto !
           foto: internet
 
 
                                                                                                                                      Petrov Zdar!
                                                                                                                                                  Jurčo Ján
 

Komentáre

03.01.2017
• olo  |  03.01.2017 14:00:13  |  IP: 95.103.---.---
ste zlý ved je to mílý (v malom množstve) vták!!!!!!!!!!!

17.02.2016
• IKZRawtrwze  |  17.02.2016 09:31:35  |  IP: 78.98.---.---
ved oni len lovia rybičky 1kg a okakavajú stromi ktoré potom hynú
• IKZRawtrwze  |  17.02.2016 09:30:04  |  IP: 78.98.---.---
ste zlý že lovíte také úbohé kormorány.

04.02.2016
• anonym  |  04.02.2016 16:56:07  |  IP: 194.228.---.---
Nový príspevok
nick  
text
 
 
514-0jedna  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist